Na väčšine okruhov platí jednoduché pravidlo: čím rýchlejšie ideš, tým ďalej od súperov chceš byť. V NASCARe na veľkých ováloch ako Daytona alebo Talladega je to presne naopak — autá jazdia v tesných kŕdľoch, niekedy len pár centimetrov od seba pri 320 km/h. Dôvod sa volá draft.
Vzduch je najväčší súper
Pri vysokých rýchlostiach spotrebuje auto väčšinu výkonu na prekonávanie odporu vzduchu, nie trenia pneumatík. Auto jazdiace tesne za iným autom vojde do jeho aerodynamického „tieňa" — vzduch pred ním je už rozrazený, takže spotrebuje menej energie na jeho prekonanie. Výsledok: rýchlejšia jazda pri rovnakom výkone motora.
Reštriktor plate: umelo pribrzdený motor
Na najrýchlejších ováloch NASCAR dlho predpisoval reštriktor plate — kovovú platničku obmedzujúcu prietok vzduchu do motora, ktorá zrezala výkon o desiatky koní. Cieľ nebol spomaliť show, ale bezpečnosť: bez obmedzenia by autá na týchto tratiach dosahovali rýchlosti, pri ktorých by strata kontroly znamenala let vzduchom. Paradoxne, tento zásah spravil preteky ešte tesnejšie — keď majú všetky autá podobne orezaný výkon, jediný spôsob, ako získať rýchlosť navyše, je draft.
Prečo kŕdle, nie súboje jeden na jedného
- Dvojica je rýchlejšia než jednotlivec. Dve autá v draftingu za sebou prekonajú osamelé auto vpredu takmer vždy — preto sa jazdci spájajú do dočasných spojenectiev.
- Veľký kŕdeľ je bezpečnejší aj rizikovejší zároveň. Menej vzduchového odporu pre všetkých, ale jedna chyba vpredu sa v tesnej skupine zmení na reťazovú haváriu — v NASCARe sa jej hovorí „the big one".
- Posledné kolo mení pravidlá. Spojenectvá platia, kým netreba prejsť cieľom — posledných pár sto metrov sa kŕdeľ zvyčajne rozpadne na čistý súboj.
Draftingová stratégia je dôvod, prečo pretek na ovále vyzerá inak než kdekoľvek inde v motoršporte — nie ako séria súbojov, ale ako jeden živý organizmus, ktorý sa naťahuje, delí a znova spája celé preteky.
